Milé maminky, tatinkovia, babičky, dedkovia, starí rodičia a všetci tí, ktorí máte tú možnosť tráviť chvíle s malými detičkami (avšak s veľkými víziami), ktoré sa chystajú alebo práve dovŕšili prvý rôčik svojho života, dovoľte nám pár slov, ktoré vás jemne navedú na cestičku porozumenia…

Prvý rok života človeka je nielenže veľmi dôležitý, ale zároveň nám umožňuje vidieť a vnímať všetky zmeny a pokroky za tak krátky časový úsek života. V prvok roku sa nám dieťatko mení z bábätka na samostatne mysliaceho človiečika, ktorý má už svoju vlastnú vôľu a vízie. Jeho potreby a túžby sa značne rozšíria z maminky a najbližšej rodiny na prostredie okolo neho, a pribúdajúcimi dníčkami sa tie hranice okolia, ktoré tak veľmi túži preskúmať, postupne zväčšujú. Tie hranice sa zväčšujú vďaka pohybovým schopnostiam, ktoré sa v prvom roku menia závratnou rýchlosťou. Prelomovým bodom je práve obdobie prvých narodenín, keď sa väčšina začína samostatne pohybovať a vychutnávať si čas strávený vo vpriamenej polohe. Veď celý rôčik sa snažili práve o to – spraviť prvé kroky a presunúť sa presne tam, kam ich to najviac láka; kde chcú niečo preskúmať; niečo nové spoznať, ohmatať, ochutnať, ovoniať…

Zmeny nastávajú nielen v osamostatnení sa v pohybe, ale aj v osamostatnení sa v zmýšľaní. Sami sa rozhodujú, ktorým smerom sa vyberú; aký predmet budú skúmať a akým spôsobom; všetko ich zaujíma a vyslovene potrebujú preskúmať všetko neznáme – a nie je to len chcenie, ale skutočná potreba, pre nich tak veľmi dôležitá a aj prospešná. Sú to nádherné chvíle, keď má maminka možnosť okúsiť po niekoľkých mesiacoch nový pocit, a to pocit, že jej dieťatko nie je na nej tak závislé, že ju pri svojich „prieskumoch“ po okolí nepotrebuje mať v bezprostrednej blízkosti, že mu postačuje mať ju len na dohľad a pohľadom sa ubezpečiť, že je nablízku. Detičky si naplno vychutnávajú ten pocit slobody, voľnosti, osamostatnenia sa, možnosti rozhodnúť sa samé a vykonať ten cielený krôčik vpred za niečím, čo ich láka, čo chcú spoznať… A svoju radosť z objavov a úspechov dokážu dať hlasne najavo a nakaziť svojou radosťou všetkých navôkol.

Samostatná chôdza sa podieľa aj na rozvoji reči a slovnej zásoby, nakoľko spoznávajú množstvo nových predmetov, priradzujú im ich vlastné pomenovania, vytvárajú si svoj vlastný jazyk, ktorému tí najbližší rozumejú. Ak prejavíme porozumenie, vyvoláme v dieťatku obrovskú radosť z toho, že jeho komunikácia je úspešná, čo ho motivuje k vytváraniu nových a nových pomenovaní.

Radosť z prvých krôčikov majú nielen detičky, ale aj my dospelí. Tešíme sa týmto pokrokom, no s radosťou zároveň prichádzajú prvé nedorozumenia, keď sa v snahe ochrany dieťatka dostávame do konfliktu s detskými potrebami a túžbami. Nakoľko dieťatko nemá toľko skúseností ako dospelý človek, nechápe, prečo niektoré aktivity nemôže vykonávať; prečo niektoré predmety nemôže chytať… Nevie pochopiť rozdiel v bezpečnom a nebezpečnom prostredí, či predmete. Vníma len to, že mu nechceme dovoliť niečo, čo už dokáže vykonať samé a čo je pre neho lákavé a dôležité, a preto právom pociťuje hnev a zlosť, ktorú vie tak krásne prejaviť.

Detičky v tomto veku sú malí prieskumníci, ktorí túžia preskúmať celý svet, majú potrebu dotknúť sa nedotknutého, spoznať nepoznané…Zaujme ich čokoľvek a budeme to cítiť aj na našich spoločných stretnutiach. Detičky v tomto veku je ťažšie zorganizovať do spoločnej aktivity, nakoľko v rovnakom čase môže každé dieťatko zaujať niečo rozdielne, za čím si pôjde – zacieli objekt a vyráža na prieskum. Nie je potrebné ho zastaviť a usmerniť na spoločnú aktivitu. Naopak – je nádherné snažiť sa vidieť danú situáciu očami dieťaťa a pochopiť, ako veľmi dôležité je pre neho zrealizovať svoj vlastný prieskum. Dať mu tú možnosť, neochudobniť ho o jeho vlastnú samostatnosť – či už v pohybe alebo v rozhodovaní. Získavajú tým skúsenosti, vďaka ktorým sa neskôr dokážu orientovať už len podľa zrakového vnemu. Aj keď je dieťatko v danej chvíli zamerané na svoj ciel a prieskum, stále vníma, čo sa deje v jeho okolí a môže sa k organizovanej aktivite kedykoľvek (po úspešnom ukončení svojho prieskumu a naplnení svojich túžob a potrieb) vrátiť, prípadne mu ju môžme ponúknuť neskôr – či už na hodine alebo v domácom prostredí. Pochopením danej situácie zároveň podporíme jeho schopnosť sústrediť sa. Je dôležité neprerušiť ho v prieskumníckom zahĺbení sa, dopriať mu dostatok času na jeho vlastný prieskum.

Detičky v období okolo jedného roka:

–       zavŕšili celoročnú snahu pohybom vo vzpriamenej polohe

–       začínajú sa samostatne pohybovať a rozhodovať

–       snažia sa presadzovať svoju vlastnú vôľu, potreby a túžby

–       zaujíma ich všetko nepoznané a majú potrebu to preskúmať

–       vytvárajú si svoj vlastný jazyk

–       je pre nich zábavné napodobňovať dospelých

–       dokážu sa dlhšie sústrediť na jednu aktivitu, či predmet

–       a veľa, veľa ďalšieho…

 

Dovoľte nám nahliadnuť spolu s vami do detských duší malých prieskumníkov 🙂